Natrafil som na veľmi zaujímavú diskusiu. Nájdete ju TU. Mám pocit, že o nebezpečenstve inzulínovej rezistencie som už napísal veľa, a asi by sme a zhodli na tom, že ju môžeme považovať za dôvod väčšiny civilizačných ochorení. Myslel som, že sa k tejto téme už nič nové nedozviem, ale mýlil som sa. Našiel som pár veľmi zaujímavých myšlienok, ktoré dotvárajú celkový obraz o tejto komplexnej téme. Dr. Benjamin Bikman je odborník v oblasti metabolizmu a fyziológie. Jeho práca sa primárne zameriava na úlohu inzulínu, rezistencie na inzulín a na to, ako ovplyvňujú metabolické ochorenia.
Ako som už napísal, inzulínová rezistencia je pôvodcom všetkých civilizačných ochorení. Ľudská strava súčasnosti pozostáva zo 70% sacharidov a ľudia sú nabádaní k tomu, aby jedli 5 krát denne. Pri takom percente sacharidov a takej frekvencii jedenia, nie je ľudské telo schopné dostať sa do stavu, že neprodukuje inzulín. Zvýšený a častý príjem sacharidov vyvoláva neustálu produkciu inzulíne v orgáne, ktorý sa vola pankreas. Inzulínová rezistencia neznamená len to že si niektoré bunky na inzulín príliš zvykli a stali voči nemu odolné, znamená to tiež, že sa úroveň inzulínu v krvi sa zvýšila o merateľné hodnoty. Vzhľadom na tento fakt je až zarážajúce, že pri pravidelných lekárskych prehliadkach Vám váš doktor zisťuje úroveň cukru v krvi. Prítomnosť nadmerného množstva cukru v krvi je až vyvrcholením dlhodobého zanedbávania inzulínovej rezistencie. Lekári sa však vôbec hladinami inzulínu v krvi nezaoberajú, hoci práve tento ukazovateľ je veľmi dôležitý pri skorej diagnostike cukrovky 2 typu, čo je konečné štádium inzulínovej rezistencie
Ak chcete vedieť ako na tom s vašou inzulínovou rezistenciou ste, môžete si nechať zistiť úroveň inzulínu v krvi aj sami. Mohol by to byť samozrejme inzulín nalačno takzvaný inzulín. Typickými príznakmi inzulínovej rezistencie sú kožné prejavy. V oblasti krku, pod pazuchami a v oblasti triesla sa Vám začnú tvoriť malé bradavice.
Koža v týchto oblastiach stmavne a podobá sa pokrčenému servítku.
Riešením tohoto stavu je postupne a toto treba zopakovať postupne zvyšovať časové intervaly v ktorých nejeme. Znamená to, že miesto 5 jedál denne budeme mať 4, nejaký čas sa tomuto režimu prispôsobíme, tak, aby to bolo komfortné. Skúsime prejsť postupne na 3, alebo 2 jedlá denne. Nedá sa presne povedať aké číslo je ideálne, pretože každý človek je iný. Vo všeobecnosti sú ale 3 jedlá denne viac ako dostatočné. Mali by sme sa usilovať o to, aby medzi posledným jedlo dňa a 1. jedlom nasledujúceho dňa uplynulo aspoň 12 hodím. Medzi jedlami by ste nemali jesť vôbec nič čo by iniciovalo tvorbu inzulínu. Môžete si dať čaj, kávu s troškou mlieka ak je to nevyhnutné, mlieko Však obsahuje laktózu ktorej trávením vzniká cukor, takže naozaj veľmi malé množstvo. Avokádo je napríklad tiež potravina ktorá neprerušuje pôst, to znamená že neiniciuje tvorbu inzulínu. Ak začne človek príliš zhurta, je stave inzulínovej rezistencie a náhle prestane jesť, telo, ktoré má v krvi prebytočný inzulín nie je schopné prejsť na alternatívne palivo, ktorým je tuk. Stane sa to ak sa u vás prejaví taký hlad ktorému jednoducho nebudete vedieť odolať. Môže sa tiež stať že ak je telo v energetickom deficite a kvôli inzulín v krvi nemôže ako palivo použiť tuk, začne rozoberať Vaše svaly pretože bielkovina vo svaloch sa dá rozobrať na glukózu. Je to však najmenej efektívny spôsob generovania energie a prichádzate pri ňom o svalovú hmotu.
Telo môže fungovať v 2 režimoch. Buď energiu vydáva alebo ju ukladá. Inzulín je tým hormónom ktorý určuje v akom režime sa telo nachádza. Ak je úroveň inzulínu blízka nule, telo vie, že má energiu získavať z tukových buniek. Tukové bunky uvoľňujú do krvi trans-mastné kyseliny, ktoré sa v pečení menia na takzvané ketóny. Ketóny sa dajú v bunke použiť ako palivo presne ako glukóza. Pre mozog sú napríklad obľúbeným energetickým zdrojom. Preto mozog funguje efektívnejšie keď je človek stave pôstu a energiu generuje z tuku. Ketóny majú ďalšiu veľkú výhodu. Telo ich vylučuje v dychu a močom. V súčte môžete denne vylúčiť ketóny v energetickej hodnote 600 kilokalórií, čo je značné množstvo, rovnjúce sa niekoľkým hodinám priemernej fyzickej aktivity. Keď sa v krvi nachádza inzulín tukové bunky sa nevedia prepnúť do režimu uvoľňovania energie naopak snažia sa energiu vo forme tuku ukladať.
Dôležitou informáciou je aj to že počítanie kalórií by nemalo byť mantrou. Je dôležité aspoň zhruba vedieť aký kalorický príjem mám, ale to koľko z tých kalórií spotrebujem a akým spôsobom je veľmi závislé od metabolického zdravia človeka. Výživa nie je v žiadnom prípade rátanie prijatých a vydaných kalórií.
Skladačku metabolického zdravia dotvára aj fyzická aktivita. Svaly respektíve bunky vo svaloch dokážu použiť glukózu aj bez inzulínu. Za normálnych podmienok potrebuje molekula glukózy na to aby sa dostala do bunky inzulín. Svalové bunky sú schopné tento mechanizmus obísť a vďaka tomu môžu efektívne znížiť hladinu cukru v krvi bez potreby inzulínu. Ak zjete nejaké sacharidy a bezprostredne potom budete robiť nejakú fyzickú aktivitu, Vaše svaly budú potrebovať palivo vo forme glukózy, ktorú si z krvi stiahnu a nebude tak treba generovať inzulín aby ju upratal. Dobrým tipom k zdravému stravovaniu je po každom jedle ísť na krátku prechádzku, prípadne aspoň urobiť pár drepov, klikov, skrátka hocičo čo by iniciovalo energetickú potrebu vo svaloch.
Bolo toho povedaného veľa. Ak by si mal čitateľ odniesť jedinú informáciu bolo by to nasledovné. Snažte sa minimalizovať množstvo sacharidov, nebojte sa tukov, a zvýšte príjem bielkovín. Nezabudnite že v prírode sa bielkovina nikdy nenachádza samostatne vždy iba v kombinácii s tukmi, tak to príroda zariadila a tak je to pre naše telo najlepšie. Snažte sa aby, zdrojom Vašich sacharidov nebolo nič čo má čiarový kód.
