Toto video sa zameriava na viscerálny tuk, to je tuk v oblasti brucha.
Pravdepodobne ja každému jasné, že tukové bunky slúžia na ukladanie tuku, alebo teda prebytočnej energie, vo forme tuku. Aj chudý človek má v tuku niekoľko sto tisíc kalórií, ktoré ho dokážu udržať pri živote týždňov bez jedla. Prečo ale potrebujeme odlišovať tukové bunky z oblasti brucha, od tukových buniek, ktoré máme pod kožou, na zadku a na bokoch? Je to z toho dôvodu, že tukové bunky v oblasti brucha sú špeciálne. Ich počet sa nezväčšuje, zostáva počas celého života rovnaký. Iné tukové bunky sa v prípade potreby delia. Ak je potreba uložiť tuk, a nie je dosť miesta, no tak sa tuková bunka rozdelí, a už máme bunky dve. Viscerálna tuková bunka sa nedelí, ona sa nafukuje, často môže zväčšiť svoj objem až 20x. Malá tuková bunka je šťastná a nepredstavuje pre svojho majiteľa až také riziko, možno s výnimkou estetiky. Veľká tuková bunka je problém. Je to ako s balónom, môže sa nafúknuť až tak, že praskne. Tomu sa tuková bunka snaží zo všetkých síl zabrániť, preto čím je väčšia, tým viac sa stáva rezistentnou na inzulín a sťažuje tak možnosť uložiť nové tukové zásoby. Súčasne sa snaží tuku zbaviť, čo je stav neprirodzený a škodlivý. Veľká tuková bunka tiež trpí nedostatkom kyslíka, pretože kvôli svojej veľkosti je pomerne ďaleko od najbližšej kapiláry. V zúfalej snahe zabezpečiť si kyslík naštartuje zápalové procesy, pretože tie môžu iniciovať vznik novej kapiláry. Viscerálny tuk je teda z hľadiska zdravia podstatnejšie riziko, ako iný tuk.
Príroda to takto nezariadila náhodne. Chcela zabrániť, aby sa na bruchu, v oblasti kde sa nachádzajú všetky životne dôležité orgány, nazhromaždilo príliš veľa tuku, ktorý by ich utláčal. Z tohoto dôvodu majú ženy v reprodukčnom veku (až do menopauzy) oveľa menšiu pravdepodobnosť zhromažďovať viscerálny tuk ako muži. Príroda počíta s miestom pre bábätko.
Kde sa tuk ukladá je do značnej miery determinované geneticky. Vo všeobecnosti majú napríklad Ázijci väčšiu tendenciu ukladať tuk do brucha, ako Európania.
Čo jeme tiež určuje, kam sa bude tuk ukladať. Ak tuk pochádza z potravín, ktoré sa metabolizujú prevažne v pečeni, tak sa ukladá do oblasti brucha. Napríklad alkohol, alebo fruktóza, ale aj mnoho ďalších. Preto sa tiež veľkému bruchu hovorí - "pivné brucho".
Tukové bunky neslúžia výhradne na uchovávanie tukov. Sú dôležitým endokrinným orgánom, u žien sa napríklad po menopauze stávajú primárnym zdrojom produkcie estrogénu. Produkujú napríklad aj sexuálny hormón - leptín, bez tohoto hormónu by ľudstvo vyhynulo. Je to vskutku neuveriteľné, ako to príroda zariadila. Predstavte si, že žena nebude mať chuť byť sexuálne aktívna, keď nemá dostatok tukových zásob na to, aby mohla podstúpiť energetický maratón v podobe tehotenstva.
Rozhodujúcim faktorom, ktorý určuje, či sa telo nachádza v režime ukladania energie, alebo uvoľňovanie energie je inzulín. Inzulín je veľmi dôležitý hormón, patrí do kategórie peptidov. Všetky bunky v tele majú receptor, ktorým naňho dokážu reagovať. Patrí medzi tzv. anabolické hormóny, čo znamená, že podporuje rast. Bez inzulínu by človek zomrel, pretože by nedokázal využiť glukózu. Mohol by sa najesť do prasknutia, a všetka tú energiu z jedla by skrátka bunky nedokázali spracovať. Ľudia, ktorí majú cukrovku 1. typu, t.j. majú genetickú poruchu, ktorá im zabraňuje tvoriť inzulín, ho získavajú výhradne umelo, injekčnou formou. Ak si takýto človek nevstrekne svoju dávku inzulínu, môže zjesť kilo čokolády a nepriberie ani gram. Bude sa pri tom cítiť absolútne mizerne, ak to bude robiť často, riskuje smrť, ale nepriberie a verte alebo nie, je veľa takých ľudí, ktorý to reálne robia. Takáto porucha sa nazýva "dia-bulímia".
Nejde teda iba o kalórie. Ukladanie tuku ovplyvňujú dve veci, ktoré kráčajú ruka v ruke. Kalórie a inzulín. Keď máte veľa kalórií a žiadny inzulín zomriete, doslova sa z vnútra spálite. Keď máte veľa inzulínu a málo kalórii, zomriete hladom. Kombinácia oboch určuje do akej miery organizmus spracováva a ukladá energiu.
Viscerálna tuková bunka sa zbavuje tuku ľahšie, ako podkožná. Ak sa Vám podarí dostať sa do stavu, že spaľujete tuk, viac toho tuku sa čerpá z tukových buniek na bruchu. Dostať sa do režimu spaľovania tukov sa dá iba tým, že skrátka dostatočne dlhú dobu nebudete jesť. Ak k tomu pridáte ešte aj nejakú fyzickú aktivitu, vďaka ktorej začnete produkovať adrenalín, môžete tým zmenšovanie tukových buniek znásobiť. Aká fyzická aktivita je najlepšia? Jednoznačne taká, ktorú urobíte. Je dobré, ak čo najviac zapájate svaly, tie sú najväčším žrútom energie.
Na koniec ešte jedna pikoška. Existuje cukor, ktorý sa volá alulóza, je to veľmi zvláštny cukor, podobá sa na fruktoózu, je sňou navlas totožný aý na jeden atóm uhlíka. Ak zjete alulózu a fruktózu, alulóza vytesní fruktózu z pečene a ochráni ju tým, a má veľmi špecifickú vlastnosť, dokáže 10x zvýšiť produkciu GLP-1, čo je hormón nasýtenia, robí vlastne presne to isté, čo dnes tak premieľaný ozempic. Ak chcete teda ukojiť Vašu túžbu po sladko, môže byť práve alulóza jednou so zdravších variant.